Dnes sa chcem s vami podeliť o jeden najnezvyčajnejší a najsilnejší zážitok, ktorý sme na našich potulkách po Ázii zažili. Bola to návšteva Plávajúcej dediny a.k.a. Floating Village.
Základné fakty o Plávajúcej dedine
Plávajúce dediny predstavujú jedinečný spôsob života, ktorý je prispôsobený neustále sa meniacim podmienkam na vode. Nepredstavujte si, že ich domy sa vznášajú na hladine. Všetky obytné budovy sú postavené na asi 7 metrových koloch, vo výške. Tieto koly, sú pevne spojené so zemou. Jednou z najznámejších oblastí, kde sa nachádza plávajúca dedina, je jazero Tonlé Sap v Kambodži. Domy sú tak vysoko kvôli obdobiu dažďov, kedy sa hladina jazera zdvihne o niekoľko metrov. V čase našej návštevy bol stav vody pomerne nízky. Na fotkách v miestnej reštaurácií sme videli, pohľad z výšky ako to vyzerá pri plnom stave vody.

Obydlia v tejto dedine sú postavené na bambusových alebo drevených základoch. Domy sú často jednoduché, ale praktické, aby vydržali vlhkosť a pohyby vody. Rybolov je hlavnou činnosťou, ktorá zabezpečuje obživu každému obyvateľovi. Okrem toho sa tu nachádzajú školy, kde deti získavajú vzdelanie, trhoviská, kde sa predávajú čerstvé ryby a ďalšie produkty, a chrámy, kde sa vykonávajú náboženské obrady. Chrámy boli zo všetkých budov najhonosnejšie.
Ako sa tam dostať?
Odporúčam zarezervovať si auto alebo minibus na cestu tam aj späť. Cesta je na veľkom úseku prašná. My sme urobil tú chybu, že sme sa nechali odviezť na Tuk-Tukoch. Najmä pri spiatočnej ceste to nebolo veľmi príjemné. Každé auto, ktoré nás obiehalo nám uštedrilo poriadny prachový oblak. Takže, určite si zabezpečte sprievodu, auto a najlepšie keď to spojíte s výletom na lodi po jazere Tonlé Sap. Odporúčam naplánovať čas výletu tak, aby ste mohli pozorovať západ slnka na vode. Je to pekný zážitok.

Čo ešte budete vidieť
Po ceste je miesto, niečo ako trhovisko, šofér vám tu povinne zastaví. Tu si kúpite lístky na ĺoď ktorá vás bude viesť. Ak budete početnejšia skupina, nebojte si vypýtať súkromnú plavbu, prípadne aj zľavu. Zase platí, že miestni budú od vás pýtať nadhodenú cenu, aby zarobili viac.
Plavba zažína na rieke. Pôjdete nejaký čas užšími brehmi až prídete k prvým obydliam na bambusoch. Pomaly ako sa budete plaviť ďalej bude týchto domov len pribúdať až kým nebudú postavené jeden vedľa druhého. Okolo vás budú jazdiť miestny na plavidlách od výmyslu sveta. Všimnite si aj ich um, ako si rôznymi spôsobmi dokázali „vytuningovať“ svoje plavidlá. Nie je nič nezvyčajné, že majú na nich napríklad volant z auta namiesto kormidla. Miestni sú veľmi milí a tešia sa z turistov. Väčšina vám bude mávať alebo trúbiť na pozdrav.
Je to silný zážitok vidieť, ako jednoducho môžu ľudia žiť, v plechových chatrčiach na koloch, bez vody a elektriky. Jediné čomu sa venujú od rána do večera je rybolov. Bolo to ako vstúpiť do iného sveta, kde čas plynie pomalšie a kde sa každý deň nesie v duchu jednoduchosti a radosti iba z bytia.
Po ceste sme využili ešte možnosť aby nás domáci povozili pomedzi stromy, ktoré rástli z vody. Ich kmene boli úplne pod vodou. Farebné loďky s jedným veslujúcim sa plavia pomedzi tieto stromy. Za túto atrakciu sa pripláca. Tieto loďky štartujú od miestnej reštaurácie, ktoré je tiež na lodi, ale oveľa väčšej. Tu bola možnosť kúpiť si niečo na jedenie alebo pitie. Okrem iného tu mali aj chytené v nádrži živé, obrovské krodíly. Ponúkali nám, kúpiť si rôzne spomienkové predmety z týchto zvierat. Od ich zubov alebo kožených výrobkov až po malé vypreparované krokodíly alebo ich lebky. Samozrejme že toto by u nás nebolo legálne, takže sme túto ponuku zdvorilo odmietli.


Jazero Tonlé Sap
Po jazde cez „dedinu“ sme sa nakoniec doplavili až do jazera. Mali sme pocit ako na mori. Jazero je rozsiahle a voľným okom nedovidíte na koniec alebo na niektorý z jeho brehov. tu sme zostali až do spomínaného západu. Cesta naspäť bola už potom rýchla a plavili sme sa tou istou trasou.
Ak niekedy budete mať možnosť navštíviť Kambodžu, určite nezabudnite na plávajúcu dedinu na jazere Tonlé Sap. Je to zážitok, na ktorý nezabudnete, a ktorý vás naučí, že šťastie možno nájsť aj na tých najjednoduchších miestach.
Prečítajte si môj článok o Ankor Wat: