Časť druhá…
V tomto blogu popíšem najmä kuriozity a kultúrne rozdiely, s ktorými sme sa počas výletu vo Vietname stretli. Pobyt sme si vybavovali sami, to znamená letenky, víza, bookovanie hotelov, transport po krajine. Zdržovali sme sa najmä na juhu Vietnamu, kde bolo počas nášho pobytu prevažne príjemné, slnečné počasie.
Kultúrne šoky
1. Doprava
Môžete o tom tisíckrát počuť alebo čítať, ale nič sa nevyrovná osobnému zážitku. Doprava, najmä v meste Ho Chi Min, je šialená, preplnená a chaotická. Neplatia žiadne pravidlá. Jazdí sa na červenú, v protismere, na chodníkoch (ak tam je ešte miesto), značky sú len na okrasu a nikto na nikoho nečaká. Keď chcete prejsť cez prechod, jednoducho musíte zatvoriť oči a ísť. Autá a skútre vás nejakým magickým spôsobom obídu tak, že sa nikomu nič nestane.
Okrem toho, toto mesto je špecifické s vysokým počtom cestných skútrov, ktoré tu jazdia alebo sú odparkované na chodníkoch. Hovorí sa, že tu žije 15 miliónov ľudí a 11 miliónov skútrov. Môžem to potvrdiť. Asi ešte väčším prekvapením bolo, že aj keď sa tu jazdí totálne šialene, za celý čas sme nevideli zničené, doškrabané alebo nabúrané autá. Neviem si vysvetliť ako je to možné. Aj keď jazdia na prvý pohľad, rôzne ročníky áut a skútrov, aj tie staršie vyzerajú veľmi udržiavane a zachovalo.
Väčšina rodín tu nevlastní auto ale len skúter. Vietnamci sú od prírody nízky a útly. Je tak úplne bežné že uvidíte rodičov aj s deťmi ako sa po meste alebo vidieku prepravujú všetci naraz na jednom. Najvyšší počet ľudí, čo sme videli na vlastné oči, bolo 5 osôb.
2. Chodníky a večerné pešie zóny
Chodníky sú najmä vo väčších mestách, miestom spoločenského stretnutia. A to doslova. Ráno o šiestej prichádzajú rôzny mobilný, pouličný predajcovia alebo „pojazdné“ reštaurácie. Slovné spojenie street food zrejme vzniklo tu, vo Vietname :). Na chodníkoch je umiestnené posedenie (rozumej, malé detské plastové stoličky) miestnej reštaurácie, opravuje sa tu motorka, umývajú sa tu riady, odhadzujú sa sem vrecia odpadkov, v noci tu majú svoj rájon potkany a šváby alebo sú tu dlhodobo zaparkované skútre.
Jednoducho, chodníky tu slúžia na všetko možné, ale až v poslednom rade na chôdzu pre chodcov. Čo hodnotím na druhej strane, veľmi pozitívne a zrejme tým kompenzujú vyťaženosť chodníkov cez deň, na večer, asi po 18:00 hodine sa niektoré ulice úplne uzatvoria pre dopravu. Vznikne tak rozsiahla pešia zóna, ubudne výrazne exhalátov z výfukov a hluk. Bola to príjemná zmena na večer. Toto uzatvorenie sa konalo na uliciach v centre mesta, od rieky Saigon smerom do centra.
3. Mrakodrapy
V Ho Chi Mine (pôvodný názov Saigon) sme boli naozaj uchvátený množstvom pekných a moderných mrakodrapov. Niet divu pre miliónové mesto je treba milióny bytov. Jeden z najkrajších zážitkov sme absolvovali večer na výletnej lodi, ktorá nás povozila po rieke Saigon. Mrakodrapy boli vysvietené a vyzdobené rôznymi svetlami. Niekde v diaľke, asi z nejakého podniku, kreslili laserové lúče na oblohu rôzne útvary. Atmosféru príjemne dopĺňal miestny umelec, ktorý nám na výletnej lodi zahral na flaute.
Aj tu bol ale jeden kontrast, ktorý je neprehliadnuteľný a pripomínal nám, kde sa nachádzame. Pobrežiu na rieke Saigon dominuje nedokončený mrakodrap Saigon One Tower, ktorý je prakticky betónový skelet, 41 poschodí. Pôvodný developer sa dostal do finančných ťažkostí a nezvládal platiť úvery, takže štát mu túto stavbu zabavil a umiestnil na ňu niečo ako obrazovky, ktoré teraz zobrazujú obrovskú Vietnamskú vlajku. Svieti najmä večer, na celej jednej strane tohto mrakodrapu. Slúži to ako výborný orientačný bod ale zároveň to ukazuje na „silu“ štátu. Alebo na štátnu hrdosť?
4. Angličtina
Hovoríte po anglicky? Super pre vás ale vo Vietname vám to veľmi nepomôže. Bola skôr výnimka keď sme narazili na niekoho kto vedel naozaj komunikovať po anglicky. V hoteloch recepčný, základné slovíčka ovládajú. Keď sa opýtate niečo iné čo nesúvisí s ubytovaním, tak sú stratený. Dohovoriť sa samozrejme dá vždy, treba len použiť ruky, nohy, kýbeľ trpezlivosti ale najpraktickejšie nám poslúžil AI prekladač v mobile, ktorý tlmočil rovno do Vietnamčiny. Ak pôjdete na vlastnú päsť, odporúčam si nainštalovať do mobilu.
5. Chudobný vidiek
Počas pobytu sme sa presúvali aj do menších mestečiek, priam dediniek. Veľmi nás zasiahlo aké sú obrovské kontrasty a ako „jednoducho“ môžu miestny žiť. V neturistických destináciách sú jednoduché príbytky, ktorú majú niekedy aspoň murovaný základ, niekedy sú to len plechy poopierané a pozbíjané dokopy. Pomedzi sa niekedy pasú vychudnuté kravy. Miestny sa živia najmä rybolovom. Miestne moria sú bohaté na ryby. O pár metrov ďalej v takejto dedinke sme zase narazili na niečo ako palác v barokovom štýly, ktorý sa ešte len staval. Myslím, že u nás v Európe, takto vyzerajú len bývalé hrady, zámky alebo kostoly, ktoré ostali zachovalé.
Zaujímavé sú ich prírodné pláže. Najmä na juhu. Je ich naozaj veľa, dlhých, krásnych, piesočnatých pláži. V hocijakom inom štáte by to boli všetko turistami okupované destinácie, plné barov a hotelov. Tu sú tie pláže akurát plné plastov, ktoré vyplavilo more a túlavých psov, ktorý si tu hľadajú niečo pod zub. Sem tam majú miestny rybáry na pláži vyhodené svoje „korýtko“ na ktorom chodia loviť ryby.
6. „Medzimestská“ doprava
Na dlhé presuny v rámci Vietnamu, odporúčam leteckú prepravu. Miestne aerolinky lietajú v hodinových intervaloch a ceny leteniek sú veľmi priaznivé. Štandardne máte v cene veľkú aj malú batožinu. Odbavenie je rýchle. Nedá sa to porovnať s medzinárodnými letmi.
Ak chcete niečo netradičné, tak si booknite miestny „lehátkový“ autobus. My sme sa takto prepravovali asi 400 km. Nie je to až také pohodlné ako let, ale je to zážitok. Lehátka sú umiestnené v autobuse v dvoch radoch nad sebou. Do autobusu sa musíte vyzuť, na topánky dostanete igelitku. V autobusoch je prísne zakázané jesť a piť vlastné jedlá alebo nápoje. V cene lístka dostanete čistú vodu. My sme mali dve zastávky, jednu dlhšiu, určenú aj na jedenie a jednu len na wc. Je zaujimavé pozorovať takto krajinu
Vyskúšali sme si na vlastnej koži aj skúter ale len na vidieku. Požičajú vám ho bez problémov. Nikoho nezaujíma či máte vodičák. Jediné čo požadujú je, aby ste im nechali pas, ako kauciu pre požičanú motorku. Požičanie bolo v prepočte okolo 4 EUR na deň. Jazdí sa vpravo ako u nás a jediné čo by ste mali rešpektovať, je mať helmu na hlave.
7. Odpadky a „čistota“
Výrazný šok sme zažili mimo mesta, kde si miestny vôbec nerobili hlavu s nejakým triedením odpadkov. Tu sa všetko spaľuje. Bolo to nepríjemné, najmä pri jazde na skútri keď nás hnusný štipľavý dym štípal. Evidentne nemajú vôbec žiadny systém v tomto smere. Rozhádzané odpadky boli na každom kroku. Najsmutnejšie to bolo na krásnych plážach, ktoré mohli slúžiť pre turizmus. Namiesto toho, vyzerali skôr ako smetisko.
Tento článok na vás môže pôsobiť negatívne, ale v skutočnosti náš výlet v tejto ázijskej krajine hodnotíme veľmi pozitívne a sme radi, že sme ho absolvovali. Len tie kultúre rozdiely sú naozaj veľké. Nasledujúci článok o Vietname bude opisovať, pekné miesta, ktoré sme navštívili a odporúčam ich vidieť.
