Časť prvá…
Vietnam sa oplatí navštíviť najmä v mesiacoch, keď nie je obdobie dažďov. Ktoré mesiace, sú najlepšie pre turistov, závisí od regiónu, keďže krajina sa rozprestiera na približné 330 000 km štvorcových.
- Severný Vietnam (Hanoj, Halong, Bay, Sapa) – obdobie dažďov je od mája do septembra
- Stredný Vietnam (Hue, Da Nang, Hoi An, Nha Trang) – obdobie dažďov je od septembra do decembra
- Južný Vietnam (Ho Či Min, delta Mekongu, Phu Quoac) – obdobie dažďov je od mája do novembra
Odporúčam vám pri plánovaní cesty, pozerať priebežne predpovede počasia, podľa konkrétneho miesta, kam sa chystáte a nechať si určitú flexibilitu v itinerári. Je veľký rozdiel, v počasí pri mori a trochu severnejšie, vo vyššej nadmorskej výške v tom istom regióne.
Čo si treba pripraviť pred cestou do Vietnamu?
Potrebujete víza. Víza sa nedajú vybaviť po prílete. Treba na to myslieť. Vyplniť žiadosť zvládne každý, kto ovláda aspoň základy angličtiny. Žiada sa online, cez webovú stránku. Najlacnejšie je to priamo cez oficiálnu stránku. Cena je aktuálne 25 USD, môžete sa zdržať vo Vietnam maximálne po dobu 90 dní. Potrebujete ich mať vytlačené na papieri.
https://evisa.gov.vn/e-visa/foreigners
Nechajte si dostatočný časový predstih. Odpoveď dostanete štandardne do 3 pracovných dní. Zvýšenú pozornosť venujte údajom, aby boli všetky vyplnené správne. V opačnom prípade, vám môže byť pri boardingu zamietnutý vstup do lietadla od pracovníkov aerolinky. Majú nato plné právo a vy nebudete mať právo na náhradu ceny letenky alebo iných nákladov. Záleží od leteckej spoločnosti, niektoré to úzkostlivo kontrolujú, pre niektoré to je len formalita.
Ak si netrúfate vyplniť žiadosť sami, nájdete na internete rôzne agentúry, ktoré to za navýšený poplatok vybavia za vás. Tieto agentúry ponúkajú aj možnosť zrýchleného vybavenia víz. Samozrejme, za oveľa vyšší poplatok, dokonca aj expresné vybavenie víz do dvoch hodín. Väčšina z nich má v cene aj následnú asistenciu na letisku po prílete.
Prílet / Odlet
Ak ste zvyknutí cestovať po Európe, tak prílet bude pre vás mierne stresujúci. Keďže vstupujete do krajiny, kde občan Slovenskej republiky potrebuje víza. Bezprostredne po prílete, musíte absolvovať pasovú kontrolu. Pre nás to bol prílet do Ho Či Min-ovho mesta a kontrola znamenala vystátie si hodinovej rady, aby sa na mňa miestny úradník pozrel a asi po 30 sekundách mi dal pečiatku do pasu.
To som si ešte len myslela, ako bol prílet nepríjemný a že na odlete to nemôže byť horšie, veď odchádzame. Netušila som, čo čakalo celú našu skupinu. Odlet bol ukážka, totalitného režimu, moci úradníkov a bezmocnosti občanov, ktorí to len musia strpieť, lebo systém.
Odlietali sme znovu z Ho Či Min- mesta, z medzinárodného letiska. Prišli sme na letisko asi 3 a pol hodiny pred odletom. Odovzdali batožinu do podpalubia. Následne sme s hrôzou zistili, že rada na pasovú kontrolu pri odlete, je taká dlhá, že sme asi 5 min kráčali len na koniec rady. Odlietali sme skoro ráno a rátali sme s tým, že si dáme raňajky na letisku, po poslednej kontrole. Veľká chyba.
Nakoniec to skončilo tak, že lietadlo sme stihli, ale už na nás prakticky čakalo. Odlet bol asi s 30 min meškaním. Evidentne to tam je bežné. Na let pred nami, do Soulu a aj na náš let, chodili letušky z daného lietadla s tabuľkou a zisťovali ako ďaleko sa nachádzajú pasažieri z ich letu, v rade pasovej kontroly, či ich ešte budú čakať. Pasová kontrola pri výstupe, je zase len o tom, že na vás úradník pozrie, pol minúty sa ovieva vaším pasom a následne vám dá pečiatku s dátumom.
Po pasovej kontrole, bola samozrejme ešte jedna, štandardná bezpečnostná kontrola, kde nám skenovali príručnú batožinu a museli sme prejsť cez detektor aj my. To už našťastie išlo naozaj svižne a tak sme dobiehali do nášho gatu a naskočili rovno na autobusu k lietadlu. Bolo to už po oficiálnom čase odletu, ale lietadla nás a aj niekoľko ďalších pasažierov, čakalo.
Takto to tam funguje štandardne. Nikto sa neodvážil predbiehať. Na poriadok dohliadali policajné zložky. Pred pasovou kontrolou boli ešte obrazovky, kde boli vypísané mená pasažierov, ktorým z nejakého dôvodu išli kontrolovať veľkú batožinu a mali sa dostaviť, niekam. Od nás našťastie nikto „nevyhral“ túto tombolu. Takže nabudúce, treba určite prísť pred odletom aspoň päť hodín. Bolo to až mierne komické ako vstupná hala bola preplnená ľuďmi a duty free zóna takmer prázdna, pretože tadiaľ drvivá väčšina ľudí len prebehla.
Výmena peňazí
Vymeniť peniaze odporúčam už na letisku. Je tam dobrý kurz. Ako uvádzajú rôzne zdroje na internete, najlepší výmenný kurz dostanete v nejakom zlatníctve. Úprimne ten rozdiel kurzu je tak malý, že keď si zarátate cestu a čas kým to nájdete, tak sa to až tak neoplatí. V prípade núdze vám zamení eurá bez problémov aj hociaký obchodník alebo majiteľ reštaurácie, treba sa len spýtať.
Na čo si dať pozor a s čím sme mali naozaj problém sú ich bankovky. Pripravte sa nato, že budete mať „milióny“ v ich mene. My sme mali kurz cca 1 EUR= 26 000 Dongov. Stále budete prepočítavať, že koľko to je vlastne na naše? Čo je horšie, na všetkých bankovkách je tá istá tvár (vodca Ho Či Min) a podobné farby. Ľahko si spletiete 50 000 (necelé 2 EUR) bankovku s 500 000 (necelých 20 EUR) bankovkou. Pre domácich je 500 000 už neobvykle veľký peniaz. Turistov si vážia ale zároveň v nich vidia príležitosť „zarobiť“ takže sa nevyhnete turistickým pasciam a špeciálne pre turistov, zvýšeným cenám.
Vo Vietname sme strávili asi 10 dní na konci decembra. Pohybovali sme sa len na juhu až po Nha Trang, nakoľko sme si chceli užiť najmä teplo. Išli sme na vlastnú päsť, bez cestovky. Viezli sme sa v ležiacom autobuse a leteli vnútroštátnou linkou, na vidieku sme si zajazdili na požičanom skútri. Počas cesty sme zažili rôzne kuriozity a utrpeli niekoľko kultúrnych šokov. O tom všetkom, už ale v ďalšom článku.
